Jednou z najväčších osobností nielen 80-tych rokov bol nesporne Američan Freddie Spencer (nar. 20.12.1961) prezývaný Fast Freddie.
Po víťazstve v americkom šampionáte triedy 250 ccm v roku 1978 podpísal Spencer spoluprácu so značkou Honda pre americké Superbiky. Vynikajúci úspech dosiahol v roku 1980 v tzv. Trans-atlantickej trofeji, čo bolo každoročné prestížne stretnutie amerických a britských pretekárov, keď vyhral dve jazdy a porazil majstrov sveta a Kenny Robertsa a Barry Sheena. V roku 1981 štartoval naďalej v seriáli AMA Superbike, ale objavil sa už aj v Grand Prix 500 ccm, kde pomáhal rozvíjať exotickú štvortaktnú Hondu s oválnymi piestami.
V roku 1982 bol už v majstrovstvách sveta na plný úväzok. Honda sa celkom vzdala myšlienky štvortaktu a súperov prekvapila trojvalcovou dvojtaktnou 500-vkou. Motocykel síce nemal taký výkon ako jeho "4-valcoví" konkurenti, ale bol ľahší a ovládateľnejší. Po úspešnej sezóne zbierania skúseností, zavŕšenej dvoma víťazstvami a celkovým tretím miestom, bol Spencer razom kandidátom na majstrovský titul v roku 1983.
Predpovede začal napĺňať hneď od začiatku, zvíťazil v Kyalami, Le Mans aj v Monze a zdalo sa, že bude všetko jasné. Nakoniec sa však k veľkým výkonom vzchopil aj jeho najväčší súper a krajan Kenny Roberts, vtedy už 3-násobný šampión a nakoniec sa rozhodovalo až v posledných pretekoch. Obaja súperi získali zhodný počet šiestich víťazstiev, Spencer však vybojoval o dva body viac a v 22 rokoch sa stal najmladším šampiónom kráľovskej triedy v histórii, pričom tento primát mu patrí dodnes.
V roku 1984 vyvinula Honda nový štvorvalec NSR 500, kde palivová nádrž bola pod motorom a rozšírenie komory výfukov pod falošnou nádržou nad motorom. Technické problémy a zranenia zabránili Spencerovi obhájiť titul a v konečnom hodnotení klesol na štvrté miesto.
Veľkým šokom bola pre priaznivcov a odborníkov správa o tom, že Freddie nastúpi v MS 1985 až v dvoch triedach, v 250-kach a pollitroch. Fabrika Honda mu pripravila fantastické motocykle, ktoré spolu s jeho jazdeckým umením slávili úspech. Medzi pretekmi oboch tried Spencer používal dokonca kyslíkový prístroj, aby bol fit pre súboje, ktoré ho čakali o niekoľko minút. Na konci roka mu patrili tituly šampióna v oboch triedach a bolo to posledný raz, čo sa niečo podobné pretekárovi v MS podarilo. Súčasné pravidlá už totiž pretekárovi štart v dvoch triedach nedovoľujú a pravdupovediac by si na to už dnes ťažko niekto trúfol.
Možno to bolo práve obrovské fyzické zaťaženie zo sezóny ´85 snáď, podporené rokmi strávenými na pretekárskom motocykli, že rok 1986 musel Spencer pre veľké zdravotné ťažkosti s pravým zápästím stráviť na PN-ke. A hoci mu v továrenskom tíme Hondy vyrástol skvelý nástupca, Austrálčan Wayne Gardner, zažíval Spencer stále veľkú úctu predstaviteľov najväčšieho svetového výrobcu motocyklov a práve Honda s ním rátala aj pre rok 1987. Jeho zranenie sa však nikdy poriadne nedoliečilo. V jednom z podujatí sa síce po štarte dostal do čela okamžite si začal budovať náskok, po niekoľkých kolách však odstúpil a aj tí najvernejší fanúšikovia začali tušiť, že je koniec... Videli sme ho aj v Brne, ale pohľad na trápiaceho sa niekdajšieho šampióna bol viac ako smutný...
O to viac šokovala informácia, že sa Spencer pre sezónu 1989 stal členom továrenského tímu Yamahy Marlboro Agostini, kde nahradil krajana Lawsona. Niekoľko nevýrazných výsledkov však znamenalo rozchod s Yamahou už počas sezóny. Ešte raz zarezonovalo meno Spencer v súvislosti s MS pollitrov, keď sa stal v roku 1993 pretekárom tímu Yamaha France, ale aj to už bolo len trápením na pokračovanie. Svoju kariéru potom ukončil v americkom šampionáte.
Spencer bol považovaný za najtalentovanejšieho pretekára dovtedajšej histórie MS a po tom, ako spojil sily s geniálnym ladičom dvojtaktov, Američanom japonského pôvodu Erv Kanemotom, mu mala patriť dlhá a úspešná budúcnosť. Fascinoval svojím jazdeckým štýlom, hlavne spôsobom prejazdu zákruty, čím sa značne líšil od svojich súperov a všeobecne sa tomuto začalo vravieť „Spencerov štýl“. Žiaľ, jeho zdravotný stav mu nedovolil dokázať viac, nesporne však Freddie zostane zapísaný v histórii šampionátu zlatým písmom.
