Štvrté desaťročie ponúka päť kandidátov. Podľa počtu titulov a víťazstiev by to mali byť Toni Mang (5 titulov 39 víťazstiev), Angel Nieto (5 38), Freddie Spencer (3 27), Eddie Lawson (3 26) a Kenny Roberts sr. (2 18). Z hry vypadávajú nižšími kubatúrami handicapovaní Nieto a Mang i keď boli najúspešnejší. Mang sa dokonca sám mohol presvedčiť čo znamená pretekať v najsilnejšej triede. Za dva roky získal len 4 2 body a to hovorí za všetko. Na zostávajúcich troch amerických pretekárov si musíme posvietiť silnejším svetlom:
Lawson - 3 tituly, 26 víťazstiev, 23-krát druhý a sedemkrát tretí, čo je spolu 56 pódiových umiestnení a zisk 901 bodov.
Spencer získal takisto 3 tituly, 27-krát zvíťazil, 10-krát bol druhý, dvakrát tretí, získal teda 39 pódiových umiestnení a 575 bodov.
Roberts získal vo štvrtom desaťročí dva tituly, 18 víťazstiev, 12 druhých a 5 tretích miest, čo je spolu 35 účastí na pódiu. Spolu získal 594 bodov.
Ako vidieť, z tria Američanov vyšiel najlepšie Eddie Lawson. Do Európy prišiel so skromnou vizitkou trojnásobného šampióna USA v triede superbike s motocyklom Kawasaki v pomerne vyššom veku, avšak ošľahaný zámorskou školou pretekania nastúpil do svetového šampionátu pre zmenu s motocyklom Yamaha. Na nováčika sa uviedol úspešne, keď sa vo svojom prvom ročníku zaradil za svojich krajanov Spencera, Robertsa a Mamolu a o rok neskôr (1984) vybojoval prvý titul majstra sveta. V ďalších rokoch bol druhý, prvý, tretí a prvý. Svoj posledný, štvrtý titul získal v roku 1989, ten už však patrí do 5. desaťročia MS. V rokoch 1983-88 sa na štart postavil 76-krát a len päťkrát nevidel cieľ. Celkovo získal 78 pódií, čo ho v najvyššej triede radí na štvrtú priečku za Rossiho, Doohana a Agostiniho. Lawson jazdil veľmi premyslene, priam profesorsky a bol príkladom toho ako sa má pretekať o titul majstra sveta. Pri zisku svojich troch titulov len jedenkrát nedokončil. Jeho zásada bola prísť do cieľa čo najskôr. Na rozdiel od hviezd Ceccota a Spencera, ktorí zažiarili a rýchlo i zhasli, dokazoval Lawson svoje majstrovské umenie oveľa dlhšie.
Pokračovanie...
Autor: Jozef Ondrášik
